V pondelok miesto obeda som mala výnimočný zážitok. Veľké auto “s rukou” a ja v mojom aute plnom chlapov sme sa vydali do Devínskeho kameňolomu. Cieľom bolo doviezť zo šesť kameňov do mojej budúcej skalky do novovybudovaného svahu pod terasou.

Kameňolom pôsobí omračujúco. Je stelesnením odhodlania, s akým človek pretvára svet okolo seba. Obrovský kopec zmizol a v kráteri sa vŕšia haldy kameňov od veľkosti maringotky až po štrk rôznych frakcií. Okolo nás sa  pohybovali nakladače, ktorých jedno koleso bolo väčšie ako moje auto. Vysýpali svoj náklad balvanov hneď vedľa mojho auta a ja  som mala pocit, že tá ďalšia dávka ho už iste zasype. Haldy sa okolo nás týčili a hrozili, že na nás spustia lavínu kameňov,.

Chlapi sa s nadšením vyhrnuli z auta a začal lovna tie správnych kamene. Sám majster vybehol na najbližšiu horu skál, aby našiel tie “pravé” kamene. Ich zápal bol chytľavý. O chvíľu som aj ja pobiehala okolo a prstom ukazovala na tie najkrašie kamene s najúžasnejšou kresbou. A chlapi ich schytili a šup na korbu auta. A keď ho nevládali zdvihnúť, pomohli si mechanizáciou – tristokilový šuter sa o chvíľu vznášal a o dve chvíle už bol ulovený na korbe nášho auta. Už som začínala mať strach, že to preženieme a čo potom s toľkými balvanmi v mojej záhradôčke?

Zaplatila som 20 euro za najťažší nákup môjho života 😉 dve tony skál a s okienkami spustenými sme sa nadšene viezli spať domov. Celé popoludnie sme strávili ukladaním a usádzaním kameňov na tie správne miesta pod našou terasou. Záver bol jednoznačný, dovliekli sme ich málo – tento výlet sa ešte musí zopakovať! 🙂

V kameňolome som sa nezmohla na fotenie, musím si pomôcť ilustračným obrázkom z bagry.cz. 🙂

Výsledok nášho snaženia

Našli sme aj chýbajúci kamenný schod.

A po rozdelení jedného šutra vzniklo umývadlo  pre vtáčiky. 🙂