Pri čitaní Paminho blogu o tom, ako vytvára v Pensylvánii prekrásnu anglickú vidiecku záhradu som narazila na zmienku o “lasagna garden”. Pozrela som sa teda, o čo ide a vygúglila som článok priamo od autorky tohoto nápadu Patricie Lanza z roku 1999.
 |
| ILLUSTRATION: ELAYNE SEARS |
Ide o záhradkárčenie, ktoré by mohlo spadať do kategórií bio, eko, permakultúra, ale aj záhrada pre lenivých. 😉 Tu je moje zhrnutie jej článku:
Patrícia tento spôsob vynašla skôr z núdze. Nestíhala sa starať súčasne o svoj hostinec aj o záhradu. Úžitková záhrada zarastala burinou. Keď sa konečne dostala do záhrady, zmohla sa len na to, že vytrhala najväčšiu burinu a hádzala ju na chodníky. Aby sa jej tam vôbec dalo chodiť, prekryla burinu kartónmi. Kartón potlačil aj rast ďalších burín. A raz prišiel nápad použiť papier aj na hriadky. Patrícia použila staré noviny.
Na jeseň obložila záhradu kartónom a starým papierom a zasypala chodníky drvenou kôrou a záhony rašelinou a pokosenou trávou. A záhrada bola zrazu upravená a krásna. 🙂 Na jar vysadila rastliny a postupne ich mulčovala kompostom, rašelinou a pokosenou trávou. Ten rok mala veľkú úrodu, bez burín a namáhavého tradičného ryľovania. Len vrstvy organických zložiek, ktoré sa postupne rozkladali.
Ďalší rok si postup vyskúšala na kuse neobrobenej záhrady. Začala tým, že položila kartóny na cesty a pokryla ich kôrou. Hriadky zakryla hrubými prekrývajúcimi sa vrstvami mokrých novín a zasypala ich rašelinou. Postupne na budúcu záhradu sypala po vrstvách všetok dostupný materiál – zo desať centimetrovú po sekanej trávy sena a potom zas tri až šesť centimetre rašeliny, potom spadané lístie, potom sused doviezol trochu hnoja, na to zvyšný piesok zo stavby, a zas rašelinu alebo kompost zo záhradného centra. A ďalšiu a ďalšiu vrstvu, občas ich presypala popolom z krbu, dala čo mala k dispozícii… Takto pokračovala vo vrstvení až do novembra ako keď sa robia lasagne. Výsledný záhon mal asi 24 cm.
Po dlhej studenej zime sa zašla pozrieť na novú záhradu. vrstva už mala len šesť až osem centimetrov. Ale cez zimu sa zmenila na čiernu sypkú pôdu, v ktorej mohla pestovať čokoľvek. Zasadila bylinky a kvetiny a pokračovala v mulčovaní zakaždým, keď sa kosila tráva. Žiadne pletie, zalievanie, nič.Nemohla uveriť, ako rastliny prospievali a ako jednoduché to bolo.
Postup si vyskúšala aj u suseda, ktorý musel spíliť starú borovicu. Zostal mu len kus nepoužiteľného pozemku so sto rokov starou vrstvou tvrdých ihličiek z borovice. Postupne vrstvili záhradný materiál a do vrstiev pridali aj vápno, aby zmiernila kyslosť pôdy. Pekne dorovna orezali okraje záhona a aj tie nahádzali na budúcu záhradu trávou dolu. Mulčovanie znížilo množstvo burín, výrazne znížilo množstvo potrebnej zálievky, lebo voda sa neodparovala. Na jar záhon vysadili a výsledkom bola úrodná zeleninová záhrada, o ktorú sa zvládal starať aj osemdesiatročný sused.
Ďalej sa Patrícia píše o pestovaní jednotlivých druhov zelenín týmto spôsobom.
Podrobnejšie sa o svojom postupe Patricia Lanza rozpísala vo svojej knihe Lasagna Gardening, A New Layering System for Bountiful Gardens: No Digging, No Tilling, No Kidding!
Aby to nebola len taká idylka. Moje skúsenosti s mulčovanim posekanou trávou také úspešné neboli. Zahradu som kosila len zriedka a priveľká vrstva trávy má tendenciu splesnivieť. Úspech zrejme tkvie práve v postupnom vrstvení rôznych materiálov počas celej sezóny. Druhou otázkou, ktorú som si kládla pri čítaní článku je to, či sa pôda pri mulčovaní novinami nekontaminuje ťažkými kovmi z tlačiarenskej farby.
Podobný systém záhradkárenia má vyskúšaný aj Igor Ljadov z opačného kúta sveta. Určite si prečítajte článok o jeho spôsobe záhradníčenia. Jeho záhony sú vyvýšené a tak pojmú ešte viac organického materiálu. Okrem dôležitosti vrstvenia a mulčovania priamo na hriadky apeluje aj na dôležitosť priestoru, vzduchu, slnka pre správny rast a rozvoj rastlín. Zvolil úplne netradične vysoké úzke záhony a široké cestičky. Že sa mu to osvedčilo môžete vidieť aj na tomto obrázku z tohoto článku.
Myslím si, že vytváranie záhradných lasagní a zvýšených záhonov s kvalitným organickým materiálom by určite stáli za vyskúšanie najmä v prípade zakladania záhrad na zničených či unavených pôdach. Všetci, čo sa pokúšajú vytvoriť záhradu pri dome na bývalom stavenisku mi iste dajú za pravdu. Aj keď som vôbec neplánovala pestovať zeleninu, normálne ma láka to vyskúšať. A nie som sama, poslala som linku môjmu svokrovi a on sa chystá pustiť sa do experimentu už túto jeseň. 🙂
