Z ostrova Skye sme sa vracali rovnakou cestou ako sme prišli po A87. Krajina je tam tak krásna, že sme nevydržali, zastali pri prvej príležistosti a šli sa trochu prejsť. Opäť sme mali možnosť pozerať do diaľky na krásne kopce porastené vresom a nevidieť ani živáčka. Pri prechádzke treba kontrolovať terén pod nohami, lebo krajina je tak nasiaknutá vodou, že sa ani nenazdáte a čľupnete do potoka, ktorý si vyhĺbil cestu pod vašimi nohami.
Potom sme odbočili na sever na A82, ktorá vedie pozdĺž jazera Loch Ness. (Ono sa v skutočnosti volá len Ness, slovo Loch znamená jazero :)).Našim cieľom bol hrad Urquhard, ktorý ponúka výhliadku zhora na jazero. Odtiaľ sa bude najlepšie pozorovať Lochnesská príšera. 😉
Pri hrade nedávno vybudovali moderné návštevnícke centrum. Venované je múzeu s históriou hradu a z celých síl sa snaží dištancovať od hlavného dôvodu, prečo sme všetci turisti chodia, od preslávenej Lochenskej príšery. Pred prehliadkou hradu si môžete pozrieť päťminútový hraný film, ktorý zhrnie stáročnú históriu hradu.
Ako celé škótske dejiny je aj história hradu temná, plná krvavých bojov. O hrad prebehlo množstvo bitiek, na ruinu ho však nakoniec premenili jeho vlastní obyvatelia. Keď opúšťali toto územie, vyhodili ho do vzduchu, aby sa v ňom nemohli usídliť nepriatelia.
Veľmi efektné bolo zakončenie filmu, keď sa v tmavej miestnosti vytiahlo premietacie plátno, rozhrnuli sa závvesy a cez veľké okno sme uvideli pred sebou hrad v plnej kráse.
Keď som prechádzala okolo zriadenca v kilte, usmiala som sa na neho a on sa pustil so mnou do rozhovoru. Bavilo ma rozprávať sa s domácimi a počúvať ich škótsky akcent. Zo žartu som mu položila neveľmi originálnu otázku, že keď tu strávil toľko času, či už videl Lochnesku.
Spýtal sa ma, či chcem pravdu alebo story a ja som odpovedala, že samozrejme – story. 🙂
Porozprával mi, čo sa mu stalo, keď tu bol ešte nováčik: Člny s turistami, ktoré sa od rána do večera premávajú po jazere vytvárajú vlnky, ktoré zostávajú na vode dlho po tom, čo člny odplávajú. Zvečerievalo sa a on prechádzal hradom, keď zrazu otoočil hlavou, pozrel na vodu a až ho heglo. Videl ju tam! Tak predsa je to pravda! Zachvíľu bola hladina pokojná, akoby sa nič nestalo. Až neskôr pochopil pôvod tmavých vĺn na jazere. 🙂 Poďakovala som za za milú príhodu a vybrala som sa pozrieť si jazero zo zachovanej hradnej veže.
Zvyšní členovia rodiny už začali cítiť únavu z našej dovolenky plnej zážitkov. Našli si lavičku a radšej ma na nej počkali. Keď som prišla za nimi, pobavil ma pohľad na skupinku turistov pri múre nad lavičkou. Jedna slečna si z domu priniesla opelichanú plyšovú Lochnesku a práve ju aranžovala tak, aby vyzerala akože sa vynára z jazera Loch Ness. 🙂
Na prehliadku The Loch Ness Centre & Exhibition sme už nemali síl. Podľa propagačných materiálov je celkom zaujímavé. Je tam napríklad prvý batyskaf, ktorým preskúmavali dno jazera, keď hľadali príšeru. Nebolo to jednoduché, pretože jazero má hĺbku 226 a so sedimentami až 305 metrov.
