Cestu z úplne najzápadnejšieho bodu Anglicka Land’s End späť smer Londýn som naplánovala tak, aby sme mohli naštíviť mýtmi opradený Tintagle Castle. Rovinatá krajina severného pobrežia Cornwallu ničím nenaznačuje, že nás čaká prírodné prevýšenie so stovkami schodov. 🙂

Anglicko zasiahla vlna horúčav a všade je nezvykle sucho. Rieky sú skoro prázdne a povestné anglické trávniky sú žlté.

Tintagel je malé mestečkom, ktoré vďaka hradu privíta každoročne tisíce turistov a vďaka nim očividne prekvitá.

Pred výletom sa treba poriadne posilniť. 🙂

Vedeli sme, že máme na tento deň ešte dlhý program a chceli sme čo najviac času stráviť na hrade, preto sme na cestu k pobrežiu využili miestnu dopravu.

Pláň, na ktorej je postavené mestečko sa prudko zvažuje smerom k moru. Pobrežie je dramaticky zvrásnené. Hrad je postavený na poloostrove, na ktorý vedú strmé schody.

Po vyšľapaní schodov sme vošli cez pôvodné hradné múry na nádvorie.

Informačné tabule boli urobené tak, aby návštevníkom na príbehoch konkrétnych ľudí vykreslili ako kedysi vyzeral život práve na tomto mieste.

Úplne hore je rozľahlá plošina s nádherným výhľadom. Okolo sú stopy pôvodných stavieb. Napríklad malého kamenného kostolíka. Dočítali sme sa, že tam žil staručký farár, ktorý sa každú zimu listom vrchnosti sťažoval, že už nevládze viac vydržať zimu a drsné podmienky. Až ho raz nahradili mladým farárom.

Za slnečného počasia je tu však nádherne. Plošina je neskutočne energetické miesto, napĺňa človeka nadšením a poskytuje neskutočný výhľad do diaľky na zvrásnené pobrežie a dolu na rozbúrené more útočiace na skalnaté brehy.