Vždy som obdivovala domy porastené paviničom. Názory na to však boli rôzne. Od vymenovávanie pozitív, že pavinič tvorí prirodzenú ochranu pred prehrievaním fasády a vytvára nový ekosystém až po strašenie ako zničí fasádu a nalezie nám do domu hmyz. Tak sme sa rozhodli radšej nepokúšať.

Až si raz jeden odvážny vyhonok našiel cestu z múra na fasádu a my sme ho nechali. Pozorovali sme ako sa nudný kút mení na prekrásny a farebný.

Pavinič doslova bzučí životom. Na jar v ňom bzučí miliónov včiel, ktoré opeľujú drobné nenápadné kvety. V zime v ňom zas hodujú drozdy a iné vtáky na guličkách.

Jeden z výhonov sa vydal aj na bočnú stenu garáže, ktorá je prístupná od susedov. Pýtala som sa ich, či si to želajú. Súhlasili a tak majú z okien výhľad na stenu, ktorá sa mení v priebehu roka od červených výhonkov na jar, cez husté zelené lístie v lete, explóziu farieb na jeseň až po zimné prepletené vetvičky porastené guličkami paviniča.