História ruží je veľmi stará a je fascinujúce ako sa ruže šľachtené stáročia v rôznych častiach sveta istom bode histórie spojili a dali vzniknúť ďalším slávnym ružiam. Cieľom bolo spojiť trvácnosť, odolnosť, veľkosť kvetu, zeleň listov, opakované kvitnutie a vôňu do dokonalej ruže. Po tejto dlhej ceste vznikli rôzne odbočky a tak si dnes môžete vybrať zo širokej palety ruží od jednoduchých mnohokvetých, veľkokvetých, na zdravé aj okrasné šípky, cez pôdopokryvné, popínavé, kríkové aj stromčekové.
Poznamka: Odložím si sem celý článok Aleny Poklembovej z webu Chovateľ a hospodár. Autorka píše pre tento časopis veľmi hodnotné články plné informácií, čo už nebýva bežné. Väčšinou už nájdete len povrchné články plné klišé s veľkými obrázkami.
Prehľad základných skupín, druhov a kultivarov ruží.
Svet ruží je naozaj veľký a zorientovať sa v ňom nie je jednoduché. Jednotlivé druhy ruží sa delia do rôznych skupín, tried, hybridov a kultivarov, z ktorých si dokáže vybrať naozaj každý a záleží len od vkusu pestovateľa, aký druh a kultivar si zvolí. Ruže sa zvyčajne rozdeľujú do troch hlavých skupín: divoké ruže, staré (historické) ruže a moderné ruže
1. Divoké ruže
Sú pôvodné druhy ruží vyskytujúce sa voľne v prírode a často sa označujú aj ako botanické ruže. Kvitnú od jari do skorého leta a väčšina z nich má jednoduché kvety. Medzi najznámejšie druhy patria rosa canina, rosa gallica, rosa chinensis, rosa pimpinellifolia, rosa arvensis, rosa carolina, rosa californica, rosa rugosa, rosa multiflora, rosa glauca,…
2. Staré (historické) ruže
Sú staré kultivary ruží vyšľachtené ešte pred zavedením čajových hybridov ruží – teda do roku 1867. K ich prednostiam patria odolnosť proti chorobám, výraznejšia vôňa a prirodzená krása. Medzi najznámejšie staré ruže patria:
Ruže Alba
Ruže alba alebo “biele ruže” vznikli z druhu rosa arvensis a sú jedny z najstarších pestovaných historických ruží. Kvitnú raz do roka na prelome jari a leta voňavými, bielymi alebo slabo-ružovými kvetmi. Sú to ťahavé ruže so silným rastom.
Ruže Centifolia (ruža stolistá)
Ruže centifolia známe aj ako kapustové či provensálske ruže boli vyšľachtené v 17. storočí v Holandsku z viacerých druhov ruží vrátane ruže damascénskej. Sú charakteristické veľkým množstvom kvetných lupienkov usporiadaných do guľovitého tvaru. Kvitnú raz ročne.
Damascénske (damask) ruže
Damascénske ruže patria k najstaršie pestovaným ružiam, ktoré sa dostali do Európy už v 13. storočí zo stredného východu. Letné damascénske ruže kvitnú počas letných mesiacov a jesenné damascénske ruže zakvitnú aj neskôr v jeseni. Sú charakteristické rozpínavým vzrastom a výraznou vôňou kvetov.
Ruže Portland
Portlandské ruže sú pomenované po vojvodkyni z britského Portlandu, ktorá v 18. storočí po prvý krát úspešne vypestovala ruže kvitnúce viac krát do roka. Za predkov portlandských ruží sa považujú ruža galská (gallica) a ruža damascénska. Portlandské ruže majú nižší kríkovitý vzrast. Ich hlavným obdobím kvitnutia je leto, no v menšej miere kvitnú aj v jeseni.
Čajové (Tea) ruže
Pôvodné čajové ruže pochádzajú z orientálnych kultivarov druhov rosa chinensis a rosa gigantea. Svoj názov dostali podľa svojej vône pripomínajúcej čínsky čierny čaj. Čajové ruže sú dostupné v mnohých pastelových farbách od bielej a ružovej až po marhuľovú a žltú, čo pre pôvodné európske ruže nie je bežné. Typickým znakom čajových ruží sú lupienky kvetov, ktoré sa dozrievaním stáčajú smerom von z kvetu a vytvárajú tak charakteristický tvar ruže, ktorý v súčasnosti používajú vo veľkej miere floristi. Ich kvetné stonky sú ohybné a preto sú kvety často previsnuté. Pôvodné čajové ruže majú silný ťahavý vzrast a nie sú odolné voči silným mrazom.
Ruže Bourbon
Ruže bourbon pochádzajú z rovnomenného ostrova z indického oceána, ktorý v súčasnosti poznáme pod názvom Réunion. Za predkov tejto skupiny ruží sa považujú ruža damascénska a čínska ruža (rosa chinensis), ktoré sa často využívali ako živé ploty. Ruže bourbon majú silný poloťahavý rast a kvitnú opakovane na fialových stonkách.
Ruže Noisette
Ruže noisette boli prvý krát vypestované v Južnej Karolíne z kultivarov rosa chinensis parson’s pink a rosa moschata (kvitnúca na jeseň). Výsledkom bola silno rastúca ťahavá ruža produkujúca obrovské množstvo malých ružových kvetov od jari do jesene.
Čínske ruže
Čínske ruže boli po stáročia šľachtené vo východnej Ázii z pôvodného druhu rosa chinensis a do Európy sa dostali až koncom 18. storočia. Keďže oproti európskym ružiam kvitli viac krát za rok a mali iný, zaujímavý tvar kvetov, stali sa základom mnohých ďalších hybridov ruží. Ich nevýhodou bola slabšia vôňa kvetov a vyššia citlivosť na chlad. Čínske ruže sú veľmi podobné čajovým ružiam, pričom najväčším rozdielom sú stočené kvetné lupienky čajových ruží.
Hybridy perpetual
Hybridy perpetual pochádzajú z kríženia čínskych ruží s európskymi kultivarmi ( bourbon, noisette, damask, alba,…). Po čínskych ružiach zdedili viacnásobné kvitnutie (podľa toho sa nazývajú perpetual) a po európskych ružiach zasa tvar a odolnosť proti mrazom. Hybridy ruží perpetual sa vďaka tomu stali najpopulárnejšie ruže viktoriánskeho Anglicka. Kvôli limitovanej palate farieb (biela, ružová, červená) a nespoľahlivosti opakovaného kvitnutia v jednej sezóne boli časom zatienené modernými čajovými hybridmi.
3. Moderné ruže
Medzi moderné typy ruží patria:
Čajové (Tea) hybridy ruží
Čajové hybridy ruží sa stali najpopulárnejšími ružami 20. storočia a dodnes sú jedny z najpestovanejších druhov. Boli vytvorené krížením hybridov perpetual s čajovými ružami v druhej polovici 19. storočia. V roku 1867 bola predstavená ruža ‘La France’ – prvý predstaviteľ novej triedy ruží, čo bolo zároveň míľnikom vzniku všetkých moderných ruží. Čajové hybridy dostali do vienka gény od oboch rodičov a vlastnosťami sú niekde medzi hybridmi perpetual a čajovými ružami. Ich kvety sú veľké, pekne formované s centrálnym pukom a jedna stonka je zakončená väčšinou jedným kvetom (väčšina ľudí si pod pojmom ruža predstaví práve tento tvar). Stonky sú pevné, vzpriamené a majú málo listov. Popularita čajových hybridov v záhradách v súčasnosti klesá najmä kvôli náročnosti ich pestovania (náchylnosť na choroby, nižšia mrazuvzdornosť), no stále ostávajú číslo 1 pre kvetinársky priemysel a floristov.
Ruže polyantha
Názov polyantha pochádza z gréckych slov “poly”(mnoho) a “anthos” (kvet), čo vystihuje túto skupinu ruží – ružové kríky posiate záplavou malých (2,5 cm) kvetov. Ruže polyantha pochádzajú z kríženia ázijských druhov rosa chinensis a rosa multiflora a do Európy boli privezené koncom 19. storočia spolu s čajovými hybridmi. Polyanthy majú nižší, hustejší vzrast (kompaktné kry alebo ťahavé) a produkujú množstvo malých kvetov v odtieňoch farieb biela, ružová a červená a to od jari až do jesene. Ruža polyantha v dobrom stave môže byť až pokrytá kvetmi, čo sa cení v záhradnom dizajne aj v súčasnosti. Polyanthy sú navyše odolné proti chorobám a nevyžadujú si veľkú starostlivosť.
Ruže floribunda
Ruže floribunda vznikli krížením ruží polyantha s čajovými hybridmi čím sa dosiahlo, že táto nová skupina ruží kvitla tak bohato a vytrvalo ako polyanthy a zároveň mala tvar a farby kvetov čajových hybridov ruží. Typické floribundy sú pevné kríky nižšieho a hustejšieho vzrastu ako priemerné čajové hybridy, no oproti polyanthám sú menej husté a viac roztiahnuté do priestoru
Ruže Grandiflora
Po vyšľachtení ruží floribunda bolo ďalším logickým krokom ich spätné skríženie s čajovými hybridmi a výsledkom boli ruže grandiflora, ktoré zdedili vlastnosti po oboch predkoch. Kvety ruží grandiflora sú na rozdiel od floribundy po jednom na každej stonke alebo v malých zhlukoch a sú o čosi väčšie. Kríkové verzie grandiflory majú vyšší vzrast ako čajové hybridy aj ako floribundy a majú súbory 3. až 5. kvetov na stonke, podobne ako floribundy.
Anglické ruže
Anglické ruže netvoria samostatnú skupinu ruží, no pestovatelia ich často rozlišujú od iných druhov. Boli vyšľachtené v 60. rokoch minulého storočia Davidom Austinom, ktorého cieľom bolo vytvorenie modernej skupiny historických ruží s ich pôvodným tvarom a vôňou, no s viacnásobným kvitnutím, väčšími kvetmi a vo väčšej farebnej škále. Skrížil preto historické ruže (alba, galská, damascénska,..) s čajovými hybridmi a floribundami a úspešne sa mu podarilo skombinovať ich vlastnosti. V súčasnosti existujú stovky kultivarov anglických ruží, ktoré sú medzi pestovateľmi veľmi obľúbené. Nevýhodou anglických ruží je že majú v porovnaní s historickými ružami nižšiu odolnosť proti chorobám a menšiu mrazuvzdornosť.
Kanadské ruže:
Tieto odolné ruže boli vyšľachtené v Kanade, aby odolali tamojším klimatickým podmienkam. Kanadské ruže sa rozdeľujú na dve hlavné skupiny explorer a parkland a pochádzajú z kríženia druhov rosa rugosa s pôvodným kanadským druhom rosa arkansana, vďaka čomu odolávajú aj -35°C teplotám. Kvitnú opakovane a majú veľkú diverzitu tvarov a farieb.
Popínavé/ťahavé ruže: climber a rambler
Všetky vyššie spomínané druhy ruží (historické aj moderné) majú svoje ťahavé verzie, ktorých stonky sú dlhšie a ohybnejšie ako klasické kríkovité formy. Pri historických ružiach bola popínavosť ich prirodzenou vlastnosťou, zatiaľ čo pri moderných druhoch ruží sa popínavosť objavovala vďaka náhodným mutáciám. Ťahavé ruže sa rozdeľujú na dve skupiny: climber a rambler. Ruže climber dorastajú do 2 až 6 m a v jednej sezóne kvitnú viac krát, zatiaľ čo ruže rambler dorastajú až do výšky 6 – 10 m a kvitnú len raz ročne. Ťahavé ruže nie sú pravé popínavé rastliny, pretože sa neprichytávajú úponkami a na rast do výšky potrebujú byť manuálne prichytené na oporu v podobe pergoly, preliezky alebo altánku.
Miniatúrne a trpasličie ruže
Všetky druhy historických ruží (centifolia, bourbon, noisette,…) mali aj svoje miniatúrne verzie, ktoré však kvitli raz ročne a tvarovo boli obmedzené na podobnosť so svojimi predkami. Vďaka moderným šľachtiteľským technikám však máme v súčasti celú novú triedu moderných, miniatúrnych ruží, ktoré kvitnú viac krát do roka a sú dostupné v tvaroch a farbách moderných ruží. Miniatúrne/trpasličie ruže dorastajú do výšky 15 – 100 cm a ich ťahavé formy až do výšky 2 m. Miniatúrne ruže sa často pestujú aj v kvetináčoch a na terasách, no nie sú vhodné ako izbové rastliny, pretože na prežitie potrebujú chladné, zimné mesiace kvôli dormancii.
Pôdopokryvné ruže
Pôdopokryvné typy ruží boli vyvinuté koncom 20. storočia, najmä kvôli klesajúcej popularite čajových hybridov a ruží floribunda, ktoré boli náročnejšie na starostlivosť a chemickú ochranu proti škodcom a chorobám. Pôdopokryvné ruže boli odpoveďou na pestovateľské potreby, pretože ponúkajú široké spektrum farieb, vôní a zároveň nie sú náročné na starostlivosť. Táto skupina ruží je známa nízkym vzrastom (do 60 cm), opakovaným kvitnutím, minimálnymi nárokmi na strihanie a odolnosťou proti škodcom a chorobám.
Ruže na kmienku – Stromčekové ruže
Stromčekové ruže nie sú samostatná skupina ruží, pretože ide len o akýkoľvek druh alebo kultivar ruží (moderných alebo historických) naštepený na špeciálnom ružovom kmienku (rovná, zdrevnatená stonka ruže bez listov). Stromčekové ruže sú vďaka ich tvaru, praktickosti a nekonečným možnostiam kombinácií rôznych kultivarov v súčasnosti obľúbenými prvkami záhradnej tvorby.
Máte dobré tipy na druhy ruží, ktoré sme nespomenuli? Budeme radi ak sa o ne s nami podelíte nižšie v komentároch tejto témy.
Užitočné informácie:
1. Ako na pestovanie ruží: ruže a ich pestovanie
2. Ako strihať ruže: strihanie ruží
3. Prehľad záhradníctiev a záhradných centier v SR: záhradníctva
Použité zdroje: rosesgalore.com, all-my-favourite-flower-names.co
29.06.2021
Autor:
Alena Poklembová
