Zlatone sú veľmi pekné chrobáky. Ale radi sedia v strede ruže a odhryzávajú lupene. Keď sa premnožia, dokážu zdecimovať úrodu ovocia. Ich pandravy zas žerú korene.

Podľa toho, čo som zatiaľ zistila, jedinou možnosťou v záhradke je fyzická likvidácia pandrav (preosievanie pôdy v kvetináčoch a kompostu) a striasanie chrobákov.

Zlatoň obyčajný (Cetonia aurata) patrí medzi skarabeusovité chrobáky, podobne ako známejší chrúst obyčajný. Lieta pomerne rýchlo. Najčastejšie ho môzete vidieť počas teplých sInečných dní od apríla do septembra. Zvyčajne sa vyskytuje na okrajoch lesov a na lúkach, kde sa živí listami, plodmi, pel’om a nektárom. Obľubuje korunné lupienky a púčiky ruží a iných kvetov. Škody na ružiach sú však nepatrné, preto sa tento krásny chrobák nepovažuje za škodcu. Jeho anglický názov je „rose chafer” (ružový chrúst).

Zlatoň má dojročny životný cyklus. Larvy majú tvar písmena C. Majú malú hlavu, pokrivené a chlpaté telo a malé nohy. Živia sa koreňmi rastlín, spráchniveným drevom, kompostom a lístím listnatých stromov. Sú to prospešné saprofágy – rozkladače, ktoré sa podiel’ajú na rozklade rastlinnych zvyškov. Často sa vyskytujú aj v komposte. Zimnú hibernáciu trávia v

pôde alebo v hnilom dreve. Dospelé chrobáky žijú iba niekoľko týzdňov. Po párení a nakladení vajíčok do spráchniveného dreva, prípadne do kompostu umierajú. Samce a samice sú si veľmi podobní a odlišujú sa od seba len veľmi tažko.

Zlatone patria tvarom aj farbou k najkrajším chrobákom na svete. V lúčoch svetla žiaria mnohými odtieňmi zelenej farby. Toto kovovozelené zafarbenie má na svedomí kruhová polarizácia svetla na krovkách. Pri pohl’ade cez pravý kruhový polarizátor by sme zistili, že zlatoň je v skutočnosti bezfarebný. Farebné odlesky sú teda iba hrou svetla na porchu kroviek.