Škótsko 4. deň – Poloostrov Trotternish, Isle of Skye

Škótsko 4. deň – Poloostrov Trotternish, Isle of Skye

Ťažko sa mi rozhodovalo, čo z ostrova Skye uvidíme pri tomto pobyte a čo si necháme na niekedy inokedy. Pre krátkosť času sme nemohli sme ísť ani na jednu z odporúčaných vychádzok. Nakoniec som zvolila cestu A855 po poloostrove Trotternish. V sprievodcoch je označovaná ako povinná jazda pri návšteve ostrova. Vydali sme sa teda z Broadfordu cez Portree pozrieťstarého muža zo Storru (kamennú scenériu Old Man of Storr) a ďalej okolo poloostrova. Keďže sme stále zastavovali, aj šesť hodín nám bolo málo.

Aj na ostrove Skye sa chodí vľavo, pokiaľ si práve túto stranu nevyberú miestne ovce.
Cesty sú tu naozaj úzke. Pokiaľ v protismere stretnete auto, treba použiť najbližšiu výhybňu vľavo.
Takéto pohľady vás čakajú na ostrove Skye – v diaľke kamenná ihla Old Man of Styrr.
Kamenný vrch The Storr
Na celom ostrove sa pasú ovce, nájdete ich aj na tých najnepravdepodobnejších miestach.
Na radu mojej knižky o doporučených výletoch sme odbočili z cesty na malú privátnu cestičku k súkromnej priehrade. Po krátkej prechádzke sa nám naskytol takýto výhľad.
Napravo od cesty zvlnené zelené stráne ukončené prudkými zrázmi do mora, naľavo kopce a kamenné steny.
Zaparkované autá turistov dávali tušiť, že tu nájdeme niečo zaujímavé. Ale, že nájdeme tak úžasné miesto nabité energiou, to sme ani nedúfali. Začalo to nenápadne, z chodníčka sme nakúkali do strmej rokliny, ktorú vymlela voda.
Chodníček nás doviedol k strmému zrázu. Pod nami sa otvoril výhľad na more a úplne dole ležala pláž.
Fotografia skresľuje – nevidno, že stojím na okraji zrázu a pláž je hlboko podo mnou. Bolo tam tak krásne, že sa mi nechcelo odísť.
Náučná tabuľa nám vysvetlila, že sa tu oddávna ťažil a spracovával Diatomite (kremelina).  Zároveň sme sa dozvedeli, že niekde vpravo je vodopád. 🙂
Malá odbočka ku kremeline (Diatomite).
Netušila som, čo to vlastne je, tak som si to po návrate domov vygúglila. Je to sypká hornina, tvorená opálovými schránkami jednobunečných rias – rozsievok. Za tisícročia sa vytvorili hrubé vrstvy na dne slanovodných aj v sladkovodných plôch. Dá sa rozomlieť na veľmi jemný prášok. Je neuveriteľné, v koľkých oblastiach sa aj dnes využíva – zoznam je prekvapujúco dlhý – od filtrácie olejov, vína, piva, kde tisícnásobne zlepšuje vlastnosti filtračnej vrstvy, po zabíjanie hmyzu a parazitov u zvierat aj ľudí (pre hmyz sú čiastočky smrteľne ostré), výrobu abrazív, plnív, zvukových izolátorov, odľahčeného stavebného materiálu, až k výrobe dynamitu. Nitroglycerín je totiž po zmiešaní s kremelinou spracovateľný bez hrozby výbuchu.
Praktické využitie kremeliny zrejme poznali ľudia na Skey už dávno.
Vodopády boli dokonca dva – zjavne táto voda má na svedomí túto hlbokú roklinu.
Typické domčeky na ostrove Skye. Sú skromné, biele, zjavne podľa jedného projektu – líšia sa len počtom strešných vikierov.
Vezieme sa, keď tu zrazu zbadám dom, ktorý som pred rokom videla v televíznej sérií Grand Designs (video), tu je viac fotografií. Dom sa volá The Larch-Clad House. Postavili ho dve umelkyne, ktoré túžili mať svoj domček a vedľa neho ateliér, ale mali obmedzený rozpočet. Veľmi racionálne navrhnutý domček mal spĺňať ich potreby, umožniť im bývať v prekrásnom prostredí ostrova Skye, mal zvládnuť veterné zimy a mal zapadnúť do krajiny. Použili obklad z dreva a trávu na strechu. Že sa im podarilo zapadnúť dokazuje môj muž, ktorý si ten dom nevšimol, ani keď som naň nadšene ukazovala. 🙂
Quirang

Úzka cesta s výhybňami vedie okolo prírodného úkazu Quirang. Vznikol zosuvom pôdy, ktorý stále pokračuje. Cesta sa musí každoročne opravovať. Z diaľky vyzerá ako kamenná pevnosť. Tým, ktorí si nájdu čas na výlet na Quirang, sa ponúknu pohľady ako z inej planéty.

Pri ceste sme objavili ruinu s výhľadom na širokú zátoku. Našli sme si miesto na kameňoch, kde pred nami ešte  neboli ovce 😉 a spravili  sme si piknik.
Kameňopád
Pre Skye je typický chlpatý dobytok.
Múzeum života na ostrove
Múzeum života na ostrove predstavuje život, akým žili oddávna obyvatelia ostrova. Je tu chalupa kováča, tkáča aj škola, ale jediný pôvodný domček je ten, v ktorom žili rodičia s 12 deťmi. Má tri miniatúrne izby – izbu pre rodičov, spoločnú izbu a detskú izbu pre všetkých dvanásť detí. Všetci spali po dvojiciach na poschodových “krabicových” posteliach s ručne tkanými ľanovými obliečkami. Kúrili si rašelinou a svietili lampou na tuk z rybej pečene. Nemohli chýbať gajdy na rozveselenie počas dlhých zimných mesiacov. Človek si tu uvedomí, koľko zbytočností ho dnes obklopuje a koľko miesta na ne potrebuje. Britská vláda rozhodla, že najstaršie dieťa z každej rodiny z Vysočiny muselo zísť dolu do nížin naučiť sa anglicky.

Leave a Reply