Už dávnejšie som si v cukrárskych potrebách kúpila Isomalt – špeciálny cukor (alebo skôr sladidlo z cukrovej repy) na vytváranie ozdôb na torty. Je drahší ako bežný cukor, ale vďaka svojim vlastnostiam dáva oveľa väčšie možnosti ako karamel z klasického cukru. Z Isomaltu sa napríklad vyrábajú “sklenené ” fľaše a okenné tabuľe, ktoré sa bez následkov rozbíjajú vo filmoch o hlavy hercov. 

Ozdoby z Isomaltu  sú jedlé, ale podobne ako iné sladidlá, pri väčšom množstve urýchľuje prechod tráviacou sústavou. 😉

Isomalt sa rozohriatím zmení na žeravú tekutú hmotu, ktorá sa dá farbiť, môžete ju liať ako karamel, na vzduchu alebo vo vode rýchlo tuhne, môžete ju tvarovať do formičiek alebo z nej ťahaním spraviť perleťové ozdoby. Dá sa tvarovať a fúkať ako sklo. 

V ponuke sú už rôzne formičky a silikónové pomôcky a pretože rýchlo tuhne aj rôzne lampy a teplovzdušné fúkače na udržanie teploty počas práce.

Je však naozaj nevyhnutné dodržať bezpečnostné opatrenia, pretože môže spôsobiť rovnaké popáleniny ako tekuté sklo. Rukavice a zástera a veľká opatrnosťsú nevyhnutnosťou.

Popozerala som si rôzné videá o Isomalte, poobdivovala nádherné a kreatívne výtvory profesionálov a pustila som sa do experimentovania. 

Isomalt som po troškách tavila v nerezovej rajničke. Pridala som pár kvapiek potravinárskeho farbiva. Vyskúšala som liatie horúcej hmoty do studenenej vody. Dajú sa tak vytvárať úžasné priestorové špirály aj krehké vlákna ako sklená vata. Treba ich však rýchlo vybrať z vody, aby sa nezačali rozpúšťať. Nevydarené experimenty sa môžu po odkvapkaní vrátiť späť do rajničky a znovu rozpustiť.

Trpezlivým premiešavaním horúceho isomaltu so vzduchom sa vytvára nepriehľadná perleťová hmota, z ktorej sa dajú tvarovať napríklad lupene kvetov. Na tvarovanie je však potrebné niektoré zo spomínaných zariadení, ktoré spomalia tvrdnutie hmoty. Na samotné hnetenie sa používajú mäkké misky zo silikónu, ktoré sa dajú tvarovať a tak umožnia naťahovať a prekladať isomalt a pritom chránia ruky pred popálením.

Zo zvedavosti som skúšala vyrobiť rovnaké ozdôbky z roztopeného Isomaltu aj bežného cukrového karamelu a s Isomaltom sa oveľa lepšie pracovalo a výsledky boli krajšie. 

Nabudúce by bolo fajn, keby som sa výrobe ozdôb nezačala venovať až po polnoci, experimentovanie by som si určite lepšie užila. 🙂 Z rôznych viac či menej vydarených ozdôb som nakoniec na dcérinu narodeninovú tortu vybrala priehľadné srdiečka a trochu “sklenej” vaty. Torta bola zo svetlého pišótového cesta, s vanilkovým krémom a čerstvými jahodami, pokrytá bielou poťahovou hmotou s vanilkovou príchuťou.