Čoskoro som zistila, že ja už ani neviem nečinne oddychovať na jednom mieste. Vyspatá som bola do sýta, takže som trávila teplé svitania v kresielku na balkóne a pozorovala východ slnka. Prezrela som si dôkladne záhradu nášho aj susedného hotela, zaplávala som si v mori aj v bazéne, hrali sme karty. Ale už prvý deň som mala perfektný prehľad o tom, kam sa dá ísť na výlet a kam sa oplatí plaviť loďou na najkrajšie pláže v okolí. 🙂 (Všetci sa zhodli na tom, že sa nesmie vynechať plavba na neďalekú dvojicu ostrovovu Paxos a Antipaxos). Môj mažel však vytrvalo odolával. Sľúbila som totiž rodine, že táto dovolenka bude oddychová a strávime ju na jednom mieste. Ach jaj. Musíme sa na Korfu vrátiť ešte raz a navštíviť všetky tie krásne miesta.

Nakoniec som nevydržala a aspoň na posledný deň som prenajala motorový čln so strieškou. Dohodli sme si aj prítomnosť “kapitána”, ktorý si vzal na starosť čln, aby sme my s deťmi mohli naskákať do vody všade, kde sa nám to páčilo. Navyše som sa nemusela trápiť, či sme už neprekročili albánsku hranicu, alebo či sa tesne pod vodou pri pobreží neskrývajú ostré kamene. Na mapke bolo všetko nakreslené, ale na mori nie. 🙂 

Kapitán napriek jazykovej bariére rýchlo pochopil, že nás zaujímajú miesta, kde je “zelená voda”. Modrá voda zanamená, že je tam more hlbšie a nič zaujímavé tam nie je vidieť. Zelená voda znamená, že tam je na čo pozerať pod vodou – biele kamenné zrázy, pieskové dno s morskou trávou a malými rybkami, či kamenný “útes” plný života. Šnorchlovali sme alebo sme sa len tak ponárali na takýchto miestach a naháňali rybky.