Už sme boli skoro na ceste domov, keď sme sa rozhodli navštíviť rozárium pana Grubera. Nachadza sa na vidieku neďaleko Linza. Pán Gruber tam mal v ponuke záhradníctva na predaj toľko prekrásnych ruží. Pokušenie ako v cukrárni. Rozárium ešte nebolo v plnom kvete, musíme sa sem vrátiť. 🙂

Vďaka tomuto papieriku som sa dozvedela, že posledná ružička, ktorú som dostala od maminky Rose de Resht je “zum kochen”, teda na varenie. Pozbierala som moje zvyšky nemčiny a spýtala som sa pána Grubera, čo sa z nej varí. Odpovedal, že “Marmelade”. Neskôr som si vygúglila, že to je jedna zo starých aromatických ruží, ktoré sa používali na džem z lupeňov. Doteraz ho vyrábajú ako luxusný tovar. Zaujímavé. Ale ešte sa načakám, kým moja ružička narastie tak, aby bolo na džem. 🙂

Zaujala nás popínavá ruža Bajazzo, ktorá žiarila na drevenom zahradnom domčeku. Keďže sme nevymysleli, kde máme ešte miesto na takú mohutnú ružu, musela žiaľ zostať tam.