Človek vždy nesmierne poteší, keď jeho práca prinesie očividné výsledky. Po tom, ako nám nahlásili, že netečie voda, šli sme po dovolenke na záhradu s malou dušičkou. O to príjemnejšie bolo naše prekvapenie, keď sme uvideli rozkvitnuté záhony. Na Záhorí výdatne pršalo a rastlinky mohli smelo rozrastať a zakvitnúť. 🙂
Dokonca som s prekvapením zistila, že aj niektoré z tých, s ktorými som sa už rozlúčila vyhnali malé lístočky. 🙂
Záhon vysádzaný ako prvý, kým ešte pršalo. Záhon vysádzaný neskôr, pred vlnou horúčav.Prišli sme len na “otočku” ale burinu tam nemôžem nechať, aby sa rozrastala v záhonoch. Kým muž opravoval vodu, ja som na kolenách ťahala burinu z vlhkej zeme na rýchlosť. 😀 Chodníky zarástli oveľa viac a pýr už kvitol. Tak som ich aspoň prebehla kosačkou.Stará chatka slúžila kedysi deťom ako “bufet” na hranie.Rudbekia nitida oddeľuje budúce parkovisko od záhrady.Nedostavaná chatka sa stala najväčšou vtáčou búdkou v okolí. 😉Zemiaky sú zelené aj keď mandelinky si pochutnávajú. Tentoraz sme ich nestihli pozbierať. :/Na mulči z podrvených konárov nám začali rásť huby.Vysiata facélia v strede už odkvitla.Vodu sme opravili, záhony sme vypleli a odchádzali sme spokojní a už sme spriadali plány, čo tu urobíme ďalej.
